Cholesterol je dobrý alebo zlý ?

 

Výživový doplnok určený na podporu regulácie

hladiny cholesterolu

Nadváha je nadmerné ukladanie telesného tuku v organizme, obvykle spojené so vzostupom

hmotnosti. Nadváha a predovšetkým jej ťažšia forma obezita poškodzuje zdravie. Jej najčastejšou

príčinou je narušená rovnováha medzi príjmom a výdajom energie. V poslednom desaťročí výskyt

obezity celosvetovo prudko stúpa, odborníci dokonca hovoria o epidémii obezity. Nadmerná telesná

hmotnosť je druhou najčastejšou príčinnou predčasného úmrtia.

Podľa svetovej štatistiky trpí nadváhou a obezitou viac ako polovica ľudí na celom svete, čo predstavuje

okolo 3 miliárd ľudí, pritom minimálne 40% z nich sa pokúša znižovať svoju hmotnosť.

Obezita je chronické ochorenie, ktoré už dávno nie je problémom len kozmetickým, ale predovšetkým

problémom zdravotným. So stúpajúcou telesnou hmotnosťou sú spojené závažné zdravotné

riziká ako sú cukrovka, srdcovo-cievne ochorenia, problémy s dýchaním, vysoký krvný tlak, ochorenia

kĺbov a nádorové ochorenia. Obézni ľudia majú okrem zdravotných problémov i problémy

sociálne a psychické. Vyskytujú sa u nich depresie, zakomplexovanosť, často majú zníženú sebadôveru

a problémy pri svojom uplatnení v zamestnaní.

Súvislosť s cholesterolom

Zvýšený cholesterol (hypercholesterolémia) je veľmi často spojená s obezitou. V priemere každých

5 kilogramov nadbytočného tuku vyprodukuje 10 mg cholesterolu za deň. Hladina cholesterolu je

daná z 2/3 geneticky a z 1/3 stravou. Väčšina ľudí tak môže úspešne kontrolovať svoju hladinu cholesterolu

tým, že znížia príjem tukov v potrave a tiež tým, že schudnú nadbytočné kilogramy tuku.

Výraz cholesterol dnes už asi pozná každý. Hovoríme mu aj „tichý zabijak“, pretože to, že máme

zvýšený cholesterol nás nebolí a preto o tom zvyčajne vôbec nevieme. Ak nám nerobili vyšetrenie

výšky cholesterolu v krvi, žijeme so zvýšenou hladinou cholesterolu a on sa nám potichu ukladá

na stenách ciev.

Poznáme dva typy cholesterolu - „dobrý“ (HDL) a „zlý“ (LDL). Zvýšené hladiny cholesterolu v krvi

znamenajú pre nás zvýšené riziko vzniku srdcovo-cievnych ochorení. Týka sa to LDL cholesterolu,

teda „zlého cholesterolu“. V prípade, že sa LDL častice nachádzajú v krvi v nadmernom množstve

dlhšiu dobu, dochádza k ich postupnému prenikaniu do cievnych stien. V stene cievy sa začínajú

vytvárať pláty a takto sa cieva postupne zužuje. Tomuto javu hovoríme kôrnatenie stien tepien

- ateroskleróza. V zúženej cieve krv prúdi pomalšie a srdce je pri zásobovaní tela potrebnými

živinami namáhané oveľa viac a hrozí riziko vysokého krvného tlaku. Takisto sa znižuje prívod krvi

do životne dôležitých orgánov, akými sú mozog a srdce, čo môže spôsobiť závažné ochorenia

(napr. ischemickú chorobu srdca). Veľmi často sa stáva, že prvým prejavom zvýšeného cholesterolu

je upchanie cievy. Môže dôjsť aj k prasknutiu steny cievy, čím sa v cieve vytvorí krvná zrazenina,

ktorá čiastočne alebo úplne zabráni prúdeniu krvi, čo môže zapríčiniť srdcový infarkt alebo cievnu

mozgovú príhodu. Zvýšená hladina cholesterolu je teda hlavným rizikovým faktorom pri vzniku

srdcovo -cievnych ochorení.

1./Čo spôsobuje zvýšenie cholesterolu v krvi?

Práve dnešný moderný životný štýl výrazne podporuje vznik zvýšenej hladiny cholesterolu. Ide

predovšetkým o nezdravé stravovanie, nedostatok pohybu, fajčenie, ale aj ďalšie faktory (životné

prostredie, psychika, ale aj úroveň poznania a dodržiavania určitých zdraviu osožných, prípadne

škodlivých návykov). Záleží však aj na faktoroch, ktoré ovplyvniť nevieme, akými sú genetická predispozícia,

vek či pohlavie. Ak máte podozrenie, že váš cholesterol by mohol byť zvýšený na základe

vyššie uvedených rizikových faktorov, neotáľajte, navštívte svojho lekára a nechajte si zistiť jeho

hladinu.

Ako si možno znížiť cholesterol v krvi ?

Okrem nenasýtených mastných kyselín majú priaznivý účinok na tukové látky v krvi aj iné látky:

napr. vláknina (nachádza sa v ovocí, zelenine, strukovinách, celozrnných výrobkoch, hubách atď.) a

rastlinné steroly a stanoly (sú to látky vyskytujúce sa v rastlinách a majú štruktúru molekuly podobnú

ako cholesterol). Veľmi dôležité je zmeniť stravovanie a tiež užívať výživové doplnky, ktoré nám

pomôžu urýchliť a zlepšiť látkovú premenu tukov, najmä cholesterolu.

1./ Niacín (vitamín B3), 50 mg

Naicín (vitamín B3) ovplyvňuje zdravotný stav pokožky, správnu funkciu zažívacieho traktu a

nervového systému. Nedostatok tohto vitamínu vedie k chorobe, ktorá sa nazýva pelagra. Prejavuje

sa zápalmi kože, hnačkami, postihnutím slizníc, depresívnou psychózou a demenciou. Niacín

vplýva predovšetkým na reguláciu hladiny cholesterolu a triglyceridov. Doplnenie vitamínu B3

do organizmu prospeje starším ľuďom s nedostatočnou výživou a opotrebovaným zažívacím

traktom. Zvýšenú potrebu niacínu však majú aj ľudia ktorí vedú uponáhľaný život

plný stresu, alebo sú telesne aktívni.

Niektorí vedci sa domnievajú, že má pozitívny účinok aj pri liečbe karcinómov (nádorov) zažívacieho

traktu a tiež, že redukuje riziko artériosklerózy. Najbohatším zdrojom sú vnútornosti, všetky druhy

mäsa a vaječný žĺtok. Hoci obilniny majú dostatočný obsah tohto vitamínu, je tak ako ostatné vitamíny

skupiny B, z väčšej časti lokalizovaný v klíčku a otrubách. Z rastlinných produktov ho obsahuje

šošovica, zemiaky, kapusta, huby.

Priaznivé účinky niacínu:

Znižuje vysokú hladinu cholesterolu

Organizmus potrebuje niacín na tvorbu dvoch enzýmov, známych ako NAD a NADP, ktoré pomáhajú

pri uvoľňovaní energie zo strávenej stravy. Potreba vitamínu B3 rastie so zvyšujúcou sa telesnou

činnosťou. Niacín hrá úlohu pri normálnom raste kože, tvorbe zdravých nervov a udržiavaní

zdravého tráviaceho systému. Niacín je najvhodnejšie užívať ako B- komplex spolu s potravou.

Množstvo vitamínu B3 v tele znižujú antibiotiká ( pri liečbe bakteriálnych infekcií), liek L-dopamín

(u pacientov s Parkinsovou chorobou), alkohol, antikoncepčné tabletky, čaj, káva.

Tlmí alergické reakcie

Vitamín B3 potláča uvoľňovanie histamínu a vedie k rýchlemu ústupu príznakov sennej nádchy.

Pomáha pri srdcových ochoreniach

Nízke dávky niacínu zvyšujú koncentráciu ochrannej formy cholesterolu známej ako HDL cholesterol

a odstraňujú nahromadené plaky z vnútornej steny ciev. Niacínové doplnky sa však vzhľadom

na svoje potenciálne vedľajšie účinky môžu užívať jedine pod dohľadom lekára. Nesmú ich

napr. užívať ľudia trpiaci na cukrovku.

Zmierňuje príznaky astmy

Príznaky astmy zmierni užívanie 100 – 200 mg niacínu denne.

2./ Výťažok z ryže fermentovanej kvasinkami

(Monascus purpureus), 500 mg

Monascus purpureus je druh kvasiniek, ktoré obsahuje fermentát červenej ryže. Už po stáročia

sa používa ako potravina aj v čínskej fytoterapii. Podľa mnohopočetných štúdií Monascus purpureus,

používaný ako doplnok potravy počas 8 týždňov, zaznamenal významné zníženie celkového

cholesterolu a cholesterolu LDL. Moderné klinické štúdie vykonané na tisícke pacientov potvrdili

účinky extraktu z Monascus purpureus a jeho vhodnosť užívania v potrave práve z dôvodu schopnosti

kontrolovať arteriálny tlak, triglyceridy a cholesterol, predovšetkým u osôb, ktoré nereagujú

na žiadny tradičný dietologický spôsob. Na základe poznatkov z najnovšej vedeckej literatúry sa dá

tvrdiť, že integrácia s Monascus purpureus v spojení so správnou životosprávou, je účinná a dobre

tolerovaná pri regulácii hypercholesterolémie a hypertriglyceridémie, znižuje tiež arteriálnu hypertenziu

a má dobré somatické a digestívne vlastnosti práve pre zvýšený obsah amylázy.

3./ Beta-sitosterol, 2 mg

Beta-sitosterol pôsobí v tele ako antioxidant a regulátor činnosti množstva enzýmov. Najväčší

význam má ako inhibítor enzýmu 5-alfaduktázy, ktorý pracuje pri premene testosterónu

na dehydrotestosterón (DHT). Zvýšené množstvo DHT v krvi je dané biologickým starnutím a

vždy je sprevádzané degeneratívnymi zmenami. Medzi najvýznamnejšie z týchto zmien patrí

zväčšenie prostaty a zvýšené vypadávanie vlasov (degenerácia vlasových folikulov), zvýšené

ukladanie tukov a oslabenie imunitného systému. Beta-sitosterol pomáha chrániť pred týmito

zmenami. Chráni i steny ciev pred upchatím alebo perforáciou.

Beta sitosterol sa v podstate nachádza vo všetkých zeleninách. Významnejšie zdroje beta-

-sitosterolu sú sójový, arašidový, avokádový olej, dužina cukrovej trstiny, ale tiež plody Saw

Palmetto (malá kríkovitá palma). Zatiaľ čo výťažok z „červenej ryže“ znižuje syntézu

endogénneho (vnútorného) cholesterolu, beta-sitosterol (rastlinný sterol) zabraňuje vstrebávaniu

cholesterolu z potravy (tzv. vonkajšieho cholesterolu). Kombinácia zníženej tvorby i zníženého využitia

cholesterolu z potravy vedie k žiadanému efektu – zníženiu cholesterolu v krvi. Prítomný niacín

zasa vyhladzuje vnútro cievnych stien, čím eliminuje ďalší významný rizikový faktor vzniku porúch

prekrvenia a v konečnom dôsledku srdcového infarktu, či mozgovej príhody.

Odporúčame ho dospelým osobám s rizikovou genetickou predispozíciou z hľadiska srdcovocievnych

ochorení a tiež všetkým, ktorí sa snažia docieliť normalizáciu hladín cholesterolu v krvi.